Hokejový Hollywood. Z tretej českej ligy do KHL: rozhovor s Tomášem Černým

Športovým príbehom minulého roka bola cesta futbalistu Jamieho Vardyho, ktorý ako druhý najlepší strelec anglickej Premier League vystrieľal senzačný titul pre Leicester City. Tridsaťročný útočník pritom štyri roky predtým hral piatu ligu, pracoval v továrni na protézy a mal súdom nariadené domáce väzenie. Podobný film s nižším rozpočtom sa v úvode novej sezóny KHL premieta v hlavnom meste Slovenska.

V obrane bratislavského Slovana pôsobí dvadsaťročný obranca Tomáš Černý, ktorý doterajšie tri roky seniorskej kariéry vrátane toho ostatného strávil v českom treťoligovom klube Slezan Opava. Počas úvodného tripu nového ročníka nadnárodnej súťaže odohral v troch stretnutiach necelú štvrťhodinu. Poloprofesionálov medzi súpermi nahradili Dacjuk, Kovalčuk, Kronwall či Kontiola. Černý prišiel k belasým s veľkou vervou ukázať, že má nato, aby sa presadil v KHL. Ako sa prehliadaný zadák dostal do Slovana, aký náročný bol prechod na o niekoľko levelov vyššiu úroveň, čo očakáva od najbližších dní a týždňov? Tomáš Černý odpovedal exkluzívne pre HOKEJ.sk deň pred úvodným domácim zápasom sezóny proti Dinamu Minsk (streda od 19.00).

Čo prevláda po vašom prvom tripe v KHL. Sklamanie z výsledkov alebo spokojnosť s prvou obrovskou skúsenosťou?
„Vnímam to z tímového hľadiska, veril som v nejaké body. Hneď na začiatku musíme doháňať v domácom prostredí. Verím, že pozbierame čo najviac bodov, ideálne víťazstiev. Stále len formujeme tím, myslím, že k lepšiemu. Potrebujeme strieľať viac gólov, zapracovať na disciplíne a zodpovednosti v ofenzíve i defenzíve.“

Napriek trom prehrám, odohrali ste trinásť a pol minúty. Ľad druhej najlepšej súťaže sveta musel chutiť…
„Z osobného pohľadu som si to užíval, takúto šancu nedostane hocikto. Som za ňu rád, no ostré zápasy mi ukázali, že musím tvrdo pracovať, aby som si zaslúžil vôbec naskakovať do stretnutí. Tempo KHL je oproti tretej českej lige, samozrejme, neporovnateľné. Najmä v prvom dueli som bol veľmi nervózny, zvlášť, keď som bol hneď pri prvom striedaní vylúčený. Bol som skleslý, no chalani ma podržali. Vzal som si lekciu, že na takejto úrovni musím myslieť a konať rýchlejšie.“

Tretia najvyššia súťaž v Česku nie je lovným revírom Slovana. Ako sa zrodil váš prestup?
„Tak trochu so šťastím a náhodou. Slovan v lete posilnil realizačný tím o nášho trénera brankárov v Opave Rostislava Haasa, ktorý ma odporučil a pomohol mi dostať sa na sústredenie v Brucku. Zaujal som. Potešilo, že si ma klub ponechal. Tvrdo teraz makám, pretože takáto príležitosť už prísť nemusí a osobne si myslím, že nato mám.“

„Rodina i priatelia ma podporili, no vďačný som im viac za silu, ktorú mi dodávali v náročnejších okamihoch kariéry, ktorých prekonaním som sa ocitol tuto.“
Aký veľký skok to pre vás bol z hľadiska zázemia klubu, infraštruktúry, starostlivosti o hráčov…
„Priznávam, že dlho som sa rozkukával (smiech). Najväčším rozdielom je prístup k hráčom. Čo potrebujem, to je promptne zariadené. Náš opavský štadión je najstarší v Českej republike, tu ma čaká krásna moderná aréna. Počas kariéry v Opave som popri hokeji študoval, no keďže už mám maturitu, štúdium išlo nateraz bokom. Som plne koncentrovaný využiť svoju šancu v Slovane.“

Váš príbeh znesie hollywoodske parametre, po troch treťoligových sezónach v Opave ste to podpísali v KHL a okamžite putovali na ľad. Aké boli reakcie okolia?
„Rôznorodé. Ja sám som bol rozpoltený. Miešalo sa vo mne prekvapenie, radosť i rešpekt. Nevedel som, ako sa po príchode chovať, predsa len, v Opave funguje hokej na poloprofesionálnej úrovni. Rodina i priatelia ma podporili, no vďačný som im viac za silu, ktorú mi dodávali v náročnejších okamihoch kariéry, ktorých prekonaním som sa ocitol tuto.“

Ako sa vám počas toho krátkeho obdobia zmenil život?
„Zoznamujem sa s veľkým profesionalizmom. Vypustil som školu aj iné činnosti, ktorým som sa venoval. Môj život začali definovať tréningy a regenerácia pred ďalšou prípravou. A verím, že aj čo najviac zápasov.“

„Sníval som o veľkej ponuke z českého prvoligového tímu. Túžil som posunúť sa vyššie a behom leta som hopom preskočil pár levelov.“
Pôsobíte odhodlane chytiť šancu za pačesy a pobiť sa o možno životnú príležitosť. Napokon, z ľadu ste i dnes schádzali posledný…
„Áno, teraz je to viac-menej o mne. Či chcem a mám nato, aby som tu zostal celú sezónu. Mám skvelých spoluhráčov, podporu výborného realizačného tímu, všetko potrebné, aby som sa mohol zdokonaľovať. Čo som dosiahol, je pekné, teraz musím drieť, aby to nasledujúce bolo ešte krajšie.“

Kto vám pomáha v začiatkoch v Bratislave?
„Prišiel som na Slovensko sám, poznal len trénera Haasa. Všetci sú mi však od prvého dňa nápomocní. Bývam s Janom Kožiakom a Marekom Heclom, chalani ma už previedli mestom, boli sme na pár večerách. Páčilo sa mi Staré Mesto, Bratislava je asi desaťkrát taká veľká ako Opava, kde každý každého pozná.“

Skúste si spomenúť, kde ste boli takto pred rokom a o čom ste snívali?
„V Opave sme koncom augusta hrali len prípravné stretnutia, sníval som o veľkej ponuke z českého prvoligového tímu. Túžil som posunúť sa vyššie a behom leta som hopom preskočil pár levelov (smiech).“

A o čom snívate teraz?
„Čo najdlhšie sa udržať v Slovane. Byť nielen členom kádra, no prospešnou súčasťou tímu.“

Zdroj: https://hokej.sk/…im-kapitolam

27.01.2020 @ 14:35