Fit Sports Club |
![]() |
Športovým príbehom minulého roka bola cesta futbalistu Jamieho Vardyho,
ktorý ako druhý najlepší strelec anglickej Premier League vystrieľal
senzačný titul pre Leicester City. Tridsaťročný útočník pritom štyri
roky predtým hral piatu ligu, pracoval v továrni na protézy a mal súdom
nariadené domáce väzenie. Podobný film s nižším rozpočtom sa v úvode
novej sezóny KHL premieta v hlavnom meste Slovenska.
V obrane bratislavského Slovana pôsobí dvadsaťročný obranca Tomáš
Černý, ktorý doterajšie tri roky seniorskej kariéry vrátane toho
ostatného strávil v českom treťoligovom klube Slezan Opava. Počas
úvodného tripu nového ročníka nadnárodnej súťaže odohral v troch
stretnutiach necelú štvrťhodinu. Poloprofesionálov medzi súpermi nahradili
Dacjuk, Kovalčuk, Kronwall či Kontiola. Černý prišiel k belasým
s veľkou vervou ukázať, že má nato, aby sa presadil v KHL. Ako sa
prehliadaný zadák dostal do Slovana, aký náročný bol prechod na
o niekoľko levelov vyššiu úroveň, čo očakáva od najbližších dní a
týždňov? Tomáš Černý odpovedal exkluzívne pre HOKEJ.sk deň pred
úvodným domácim zápasom sezóny proti Dinamu Minsk (streda od 19.00).
Čo prevláda po vašom prvom tripe v KHL. Sklamanie z výsledkov alebo
spokojnosť s prvou obrovskou skúsenosťou?
„Vnímam to z tímového hľadiska, veril som v nejaké body. Hneď na
začiatku musíme doháňať v domácom prostredí. Verím, že pozbierame čo
najviac bodov, ideálne víťazstiev. Stále len formujeme tím, myslím, že
k lepšiemu. Potrebujeme strieľať viac gólov, zapracovať na disciplíne a
zodpovednosti v ofenzíve i defenzíve.“
Napriek trom prehrám, odohrali ste trinásť a pol minúty. Ľad druhej
najlepšej súťaže sveta musel chutiť…
„Z osobného pohľadu som si to užíval, takúto šancu nedostane hocikto.
Som za ňu rád, no ostré zápasy mi ukázali, že musím tvrdo pracovať, aby
som si zaslúžil vôbec naskakovať do stretnutí. Tempo KHL je oproti tretej
českej lige, samozrejme, neporovnateľné. Najmä v prvom dueli som bol veľmi
nervózny, zvlášť, keď som bol hneď pri prvom striedaní vylúčený. Bol
som skleslý, no chalani ma podržali. Vzal som si lekciu, že na takejto
úrovni musím myslieť a konať rýchlejšie.“
Tretia najvyššia súťaž v Česku nie je lovným revírom Slovana. Ako sa
zrodil váš prestup?
„Tak trochu so šťastím a náhodou. Slovan v lete posilnil realizačný
tím o nášho trénera brankárov v Opave Rostislava Haasa, ktorý ma
odporučil a pomohol mi dostať sa na sústredenie v Brucku. Zaujal som.
Potešilo, že si ma klub ponechal. Tvrdo teraz makám, pretože takáto
príležitosť už prísť nemusí a osobne si myslím, že nato mám.“
„Rodina i priatelia ma podporili, no vďačný som im viac za silu, ktorú mi
dodávali v náročnejších okamihoch kariéry, ktorých prekonaním som sa
ocitol tuto.“
Aký veľký skok to pre vás bol z hľadiska zázemia klubu, infraštruktúry,
starostlivosti o hráčov…
„Priznávam, že dlho som sa rozkukával (smiech). Najväčším rozdielom je
prístup k hráčom. Čo potrebujem, to je promptne zariadené. Náš opavský
štadión je najstarší v Českej republike, tu ma čaká krásna moderná
aréna. Počas kariéry v Opave som popri hokeji študoval, no keďže už mám
maturitu, štúdium išlo nateraz bokom. Som plne koncentrovaný využiť svoju
šancu v Slovane.“
Váš príbeh znesie hollywoodske parametre, po troch treťoligových sezónach
v Opave ste to podpísali v KHL a okamžite putovali na ľad. Aké boli
reakcie okolia?
„Rôznorodé. Ja sám som bol rozpoltený. Miešalo sa vo mne prekvapenie,
radosť i rešpekt. Nevedel som, ako sa po príchode chovať, predsa len,
v Opave funguje hokej na poloprofesionálnej úrovni. Rodina i priatelia ma
podporili, no vďačný som im viac za silu, ktorú mi dodávali
v náročnejších okamihoch kariéry, ktorých prekonaním som sa ocitol
tuto.“
Ako sa vám počas toho krátkeho obdobia zmenil život?
„Zoznamujem sa s veľkým profesionalizmom. Vypustil som školu aj iné
činnosti, ktorým som sa venoval. Môj život začali definovať tréningy a
regenerácia pred ďalšou prípravou. A verím, že aj čo najviac
zápasov.“
„Sníval som o veľkej ponuke z českého prvoligového tímu. Túžil som
posunúť sa vyššie a behom leta som hopom preskočil pár levelov.“
Pôsobíte odhodlane chytiť šancu za pačesy a pobiť sa o možno životnú
príležitosť. Napokon, z ľadu ste i dnes schádzali posledný…
„Áno, teraz je to viac-menej o mne. Či chcem a mám nato, aby som tu zostal
celú sezónu. Mám skvelých spoluhráčov, podporu výborného realizačného
tímu, všetko potrebné, aby som sa mohol zdokonaľovať. Čo som dosiahol, je
pekné, teraz musím drieť, aby to nasledujúce bolo ešte krajšie.“
Kto vám pomáha v začiatkoch v Bratislave?
„Prišiel som na Slovensko sám, poznal len trénera Haasa. Všetci sú mi
však od prvého dňa nápomocní. Bývam s Janom Kožiakom a Marekom Heclom,
chalani ma už previedli mestom, boli sme na pár večerách. Páčilo sa mi
Staré Mesto, Bratislava je asi desaťkrát taká veľká ako Opava, kde každý
každého pozná.“
Skúste si spomenúť, kde ste boli takto pred rokom a o čom ste snívali?
„V Opave sme koncom augusta hrali len prípravné stretnutia, sníval som
o veľkej ponuke z českého prvoligového tímu. Túžil som posunúť sa
vyššie a behom leta som hopom preskočil pár levelov (smiech).“
A o čom snívate teraz?
„Čo najdlhšie sa udržať v Slovane. Byť nielen členom kádra, no
prospešnou súčasťou tímu.“
Zdroj: https://hokej.sk/…im-kapitolam
01.03.2021 @ 15:10